Mesto Košice vyhralo nad prírodným živlom
Mesto Košice vyhralo nad prírodným živlom, ale ešte stále nezvíťazilo...
Povodňové aktivity na území mesta Košice začali už 9. mája 2010, kde extrémna zrážková činnosť – prietrž mračien spôsobila prívalovú vlnu povrchovými vodami z okolia mestskej časti Košice – Šaca. Došlo k zaplaveniu územia a majetku fyzických a právnických osôb.
Ľudia sa ešte nestihli spamätať a prišla druhá, väčšia vlna povodňovej aktivity, dňa 16. mája, ktorá zasiahla väčšinu územia mesta. Zhoršili sa prietokové pomery na všetkých vodných tokoch, t.j. stúpli vodné hladiny a vybrežili sa z vodných recipientov. Územia boli zaplavované aj povrchovými vodami, čo spôsobilo zaplavenie a nepriechodnosť komunikácii, verejného priestranstva, 22 rodinných domov a nehnuteľností fyzických a právnických osôb. Vybreženým potokom bol zaplavený aj Útulok pre psov, pričom bolo nevyhnutné evakuovať 40 zvierat.
Akoby to nestačilo, povodňové situácie vyvrcholili 1. júna 2010, kedy vzhľadom na nepriaznivú poveternostnú situáciu a vzniknuté záplavy primátor mesta o 19,00 hod. vyhlásil III. Stupeň povodňovej aktivity a neskôr o 23,00 hod prednosta Obvodného úradu Košice vyhlásil mimoriadnu situáciu na území Košického kraja. Od tej doby bola zabezpečená nepretržitá služba a vykonávaný zvýšený monitoring všetkých kritických miest na území celého mesta Košice prostredníctvom posilnených hliadok mestskej polície, členov krízového štábu mesta a hliadok zostavených z pracovníkov mestských častí.
4. až 5. jún 2010 – najťažšia skúška
Najdramatickejšie chvíle obyvatelia mesta Košice prežívali počas noci 4. – 5. júna 2010. I tí najstarší z nás sa nepamätali a nezažili taký rozbúrený Hornád, akým bol počas TEJ kritickej noci.
V dôsledku veľmi veľkého prítoku vody do nádrže Vodného diela Ružín bolo nutné zvýšiť jej odtok, čiže zrýchliť regulované vypúšťanie, čo zvýšilo vážnosť situácie na rieke Hornád. Hrozilo, že vodný tok opustí svoje koryto a zaleje priľahlé časti mesta - mestské časti. Z toho dôvodu predseda Krízového štábu Obvodného úradu Košice v sídle kraja rozhodol o vykonaní preventívnych opatrení pre prípad ohrozenia v tých častiach, ktoré boli v bezprostrednej blízkosti pri koryte Hornádu.
Stavali sa pieskové hrádze na rôznych kritických miestach, ktoré mali zabrániť vybreženiu dravej rieky. Prvým miestom, kde sa začalo s budovaním pieskovej hrádze, bol Ťahanovský most v lokalite Anička, ktorý je v severnej časti Košíc prvou prekážkou na rieke Hornád. Na tomto kritickom úseku hasiči postavili aj mobilné protipovodňové steny, t.j. gumové big – bagy s objemom niekoľko kubických metrov, ktoré sa naplnia vodou a tým vytvoria protipovodňovú stenu.
Z dôvodu nedostatočných zásob piesku hrozilo, že sa nepodarí uchrániť mesto a všetka práca by vyšla nazmar. Pomoc však prišla v poslednej chvíli. Spoločnosť U. S. Steel, s.r.o. operatívne poskytla množstvo pemzy (sypkého materiálu) na vrecovanie pri budovaní a spevňovaní hrádzí. Zo známej košickej spoločnosti nepretržite prúdili nákladné vozidlá do všetkých lokalít a zásobovali záchranné tímy. Priviezlo sa viac ako 1 200 ton materiálu. Bez tejto neoceniteľnej pomoci by nebolo možné uchrániť ohrozené lokality a situáciu na území mesta by sme nezvládli.
V priebehu noci pomáhali nielen záchranné zložky, ale aj mnoho dobrovoľníkov pri budovaní a spevňovaní hrádzí a brehov pri koryte rieky a na miestach, kde by sa mohla vyliata voda dostať. Jednoducho, každý, kto mal odvahu pomôcť, pomáhal ako vedel.
Potom, ako sa Hornád začal vylievať z koryta v mestskej časti Košice – Džungľa, krízový štáb mesta rozhodol o evakuácií obyvateľov. Museli sa evakuovať tisíce ľudí nielen zo zasiahnutých mestských častí, ale aj z Hypermarketu TESCO. Medzi evakuovanými sa nachádzalo aj 21 imobilných obyvateľov, ktorí boli pomocou hasičov a príslušníkov polície prijatí na oddelenia Fakultnej nemocnice L. Pasteura Košice. Niektorí evakuanti využili miesta určené na ich príjem (priestory základných škôl), kam ich odviezli pristavené autobusy z Dopravného podniku mesta Košice, a.s., iní odišli po vlastnej osi k príbuzným a známym. Mnohí však odmietli opustiť svoje domovy i napriek tomu, že boli oboznámení s vážnosťou danej situácie. Samozrejme, po odsune evakuovaných obyvateľov príslušníci polície zabezpečovali ochranu ich majetku proti prípadnému rabovaniu.
V nočných hodinách primátor mesta Košice, Ing. František Knapík, prvýkrát požiadal prostredníctvom priameho vstupu do vysielania v rozhlasovej stanici Rádia Košice o pomoc obyvateľov, aby prišli pomôcť pri budovaní ochranných hrádzí z piesku v najviac zasiahnutých mestských častiach. Pri stavbe hrádzí sa aktívne podieľal i samotný primátor mesta, ktorý niekoľko hodín s ostatnými plnil vrecia a pomáhal spevňovať brehy a hrádze pri koryte rieky. Touto svojou aktívnou pomocou v tej chvíli vzpružil všetkých dobrovoľníkov.
Hoci ľudia hrádze utesňovali, prekvapila ich spodná voda, ktorá začala vyvierať z kanálov a zaplavovala ulice.
Povodňové záchranné práce pokračovali až do rána 5. júna. Koryto rieky Hornád nakoniec nápor vody vydržalo. Vo chvíli, keď to už vyzeralo, že je veľká voda zažehnaná, prišla zlá správa – pri tzv. Zhýbke (križovanie Čermeľského potoka a Mlynského náhonu) blízko pri stredisku Ryba sa pretrhla piesková ochranná hrádza a voda sa valila do mesta.Tým vzniklo priame ohrozenie mesta zaplavením. Našťastie sa hrádzu podarilo zvýšiť na úroveň koryta a upevniť ju ešte v ten deň vďaka rýchlemu nasadeniu všetkých dostupných síl a prostriedkov mesta Košice, Hasičského a záchranného zboru, Správy mestskej zelene, Tepelného hospodárstva a Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. OZ Košice.
Ďalšou negatívnou správou, ktorú v ranných hodinách prijal primátor mesta, bolozaplavenie objektu Východoslovenských elektrární. Následne sa prijali opatrenia na zabezpečenie odčerpávania vody z objektu pomocou prostriedkov Hasičského a záchranného zboru, cisterien Tepelného hospodárstva a čerpadiel. Z dôvodu zaplavenia elektrickej transformátorovej stanice Košice Juh došlo k výpadku elektrickej energie v dvoch mestských častiach.
Len čo sa podarilo vyriešiť tento problém, vznikol ďalší. Pretrhla sa hrádza na hati Vyšné Opátske s následným poškodením elektrického vedenia a zaplavenia časti územia mestskej časti Košice – Krásna.
Na základe vyššie uvedených skutočností mesto prijalo opatrenia na zabezpečenie protipovodňových opatrení, záchranné práce na zatopených nehnuteľnostiach, na odstraňovaní nánosov, zabezpečenie a opravy komunikácií, chodníkov, odstraňovanie havarijných miest zosuvov pôdy a pod.
Boj nad vodným živlom sa podarilo vyhrať až v sobotu (5. júna) neskoro popoludní. Záchranné práce sa týmto však neskončili. Práve naopak. Bol to však len začiatok vykonávaných prác súvisiacich s odstraňovaním následkov najväčšej povodne, aká Košice doteraz postihla.
Od 6. júna 2010 – poskytovaná pomoc aj okolitým obciam
Horšia situácia však bola v iných (okolitých) obciach v povodí rieky Hornád a Torysa. V nedeľu (6. júna) primátor mesta prijal žiadosť od starostov obce Nižná Myšľa a Sady nad Torysou o poskytnutí nevyhnutnej okamžitej pomoci pre obyvateľov, ktorí sa ocitli v náhlej núdzi z dôvodu vzniku rozsiahlych povodní a masívneho zosuvu pôdy.
V dôsledku dlhodobej nadmernej zrážkovej činnosti došlo k narušeniu spojenia zásobovania, dodávky základných druhov energií, cestnej siete a infraštruktúry vo vyššie spomínaných obciach.
Zákon NR SR č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov ustanovuje, že mesto poskytuje okolitým obciam pomoc pri odstraňovaní následkov živelnej pohromy alebo inej mimoriadnej udalosti. Z toho dôvodu primátor mesta vydal príkaz na vykonanie záchranných prác, ktorý sa vzťahoval na poskytnutie materiálno – technického zabezpečenia a psychologickej pomoci. Jednalo sa o poskytnutie okamžitej pomoci pre obyvateľov oboch obcí, ktorí sa ocitli v náhlej núdzi, nakoľko vlastné sily a prostriedky obcí sú nedostatočné na odstraňovanie škôd a vykonávanie záchranných prác spôsobených povodňovou situáciou a aktívnym zosuvom pôdy.
Jednou z požiadaviek bolo i poskytnutie núdzového ubytovania pre 82 – ročnú dôchodkyňu z obce Nižná Myšľa, ktorá nemala možnosť ubytovania sa na inom mieste. Mesto danú požiadavku akceptovalo a zabezpečilo jej ubytovanie v Stredisku sociálnej pomoci mesta Košice. Zároveň boli pripravené i ďalšie bytové priestory pre zabezpečenie núdzového ubytovania pre evakuovaných obyvateľov postihnutých následkami povodňových aktivít na území mesta.
Pracovníci Psychosociálneho centra Košice aktívne poskytovali profesionálnu psychologickú pomoc obyvateľom obce Nižná Myšľa, ktorých vyčíňanie vodného živla postihlo najviac.
Psychosociálne centrum v Košiciach je súčasťou systému Síl a prostriedkov technickej podpory krízového riadenia v meste Košice. Zároveň má svoj vlastný krízový intervenčný tím pozostávajúci zo psychológov a sociálnych pracovníkov, ktorý pôsobí pri mimoriadnych udalostiach v Košiciach a v blízkom okolí.
Od 1. júna až do odvolania boli pracovníci tohto centra v 24 – hodinovej pohotovosti, ktorí v prípade potreby a na výzvu Krízového štábu mesta Košice vyrážali do oblastí ohrozených mimoriadnou situáciou a poskytovali odbornú psychologickú pomoc a podporu občanom. Počas tohtoročných záplav poskytovali pomoc pri evakuácií obyvateľom v mestskej časti Košice – Krásna, v evakuačnom centre určenom na príjem evakuovaných a pri záplavách a zosuvoch pôdy v Nižnej Myšli. V intervenčnom tíme sa nachádza 10 psychológov a 1 sociálny pracovník.
Technickú pomoc vo forme ťažkých mechanizmov na čistenie a sprejazdňovanie ciest a lokalít zasypaných bahnom po zosuvoch podmočenej pôdy, mesto Košice poskytlo aj obci Sady nad Torysou.
Dňa 14. júna sa uskutočnilo mimoriadne rokovanie mestského zastupiteľstva v Košiciach za účelom schválenia predaja bytového domu (kontajnerových objektov) pre obec Nižná Myšľa. Dôvodom bolo zabezpečenie núdzového ubytovania pre občanov obce postihnutých povodňami a masívnymi zosuvmi pôdy. Išlo o bytový dom nižšieho štandardu, v ktorom sa nachádzalo 15 samostatných bytových jednotiek.
Dôsledky povodňovej aktivity na území mesta Košice
Naďalej aktuálnym problémom sú stále aktívne masívne zosuvy pôdy vo svahovitých terénoch, ku ktorým dochádza v štyroch mestských častiach mesta Košice. Najhoršiasituácia ešte prednedávnom bola na Ulici 1. Mája (mestská časť Košice – Krásna), kde bolo ohrozených 12 rodinných domov. Z toho dôvodu bolo obyvateľom poskytnuté núdzové ubytovanie po dobu odstránenia ich priameho ohrozenia, ako aj ich majetku.
Mesto Košice vykonalo sanáciu ohrozených miest. Pohotovostná skupina mesta zabezpečovala technickú a materiálnu pomoc.
25. júna z dôvodu odvolania mimoriadnej situácie na území Košického kraja na základe zlepšenia meteorologickej a poveternostnej situácie, primátor mesta o jednu minútu neskôr vyhlásil mimoriadnu situáciu na území mesta Košice z dôvodu pretrvávajúcich aktívnych zosuvov pôdy, čím pretrvávalo nebezpečenstvo ohrozenia života, zdravia osôb a veľkých škôd na majetku. Vzhľadom na závažnosť danej situácie, v meste nebolo možné odvolať mimoriadnu situáciu.
Z uvedených dôvodov mesto naďalej pokračovalo vo výkone rozsiahlych záchranných prác pri odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí, t.j. prác zameraných na odstraňovanie následkov povodne (nánosy, naplaveniny, čistenie rigolov, odstraňovanie prostriedkov na zabezpečenie hrádzí a pod.) a následkov zosuvov pôdy (stromy, zemina, geologický prieskum, projektová príprava na sanáciu komunikácií a pod.).
V tejto súvislosti patrí úprimné poďakovanie spoločnosti TATRY, s.r.o., ktorá má k dispozícií špeciálny technický prostriedok Kaiser S2 tzv. „pavúk“.
Vďaka tomuto prostriedku sa mestu podarilo uchrániť nejeden rodinný dom pred jeho poškodením v dôsledku zosuvu pôdy. Dokázal úžasným spôsobom sanovať (svahovať) zosuvné pásma i tam, kam sa žiadne iné technické prostriedky nedostali. Aj vďaka nemu sa situácia stabilizovala a obyvatelia sa mohli vrátiť späť do svojich obydlí.
Záchranné práce boli vykonané tak, aby s ďalšom období nedošlo k ohrozeniu života, zdravia osôb a ich majetku.
V mestskej časti Košice – Krásna prišlo nebezpečenstvo z dvoch strán takmer súčasne. Zosuv kopca, spôsobený povrchovou vodou a zároveň vyliaty blízky Hornád. Takto to vyzeralo na Ul. 1. Mája, kde ľavá strana ulice zostala takmer vyľudnená. V niektorých budovách už pod váhou masívu zeminy popraskali steny, preto zdržiavať sa v nich by bolo života nebezpečné. Vznikla vážna hrozba zosuvu premočeného kopca, ktorý ak by pokračoval ďalej na cestu, ohrozil by druhú stranu ulice (zaplavenú vodným tokom Hornád).
Zosuv pôdy na Ulici 1. Mája bol a aj stále je pravidelne monitorovaný. Vykonávali sa záchranné práce zamerané na odvoz zosunutej zeminy, ktorá priamo ohrozovala obyvateľov a ich rodinné domy. Táto činnosť bola vykonávaná v úzkej spolupráci mesta a miestneho úradu mestskej časti. Zároveň prostredníctvom Krízového štábu mesta Košice a oddelenia Výstavby a životného prostredia mesta bol riadený geologický prieskum so základnou otázkou: „Aká je možnosť sanácie a ďalšieho postupu v prípade zosuvov pôdy na území štyroch postihnutých mestských častí?“
Na zmiernenie následkov priebehu povodne v nasledujúcom období je potrebné:
1. Zvýšiť spoluprácu medzi správcami vodných tokov na území mesta a mestom Košice hlavne v oblasti výkonu zabezpečovacích prác pred povodňou a počas povodne. V zmysle platnej legislatívy využívať varovné systémy, čo v mesiaci máj a jún zlyhalo.
2. Zabezpečiť, aby informácie a podávanie informácií o povodni vykonávali len zodpovedné orgány, resp. zabezpečiť dementovanie nepravdivých informácií zo strany médií. Pre podávanie informácií využívať všetky dostupné informačné prostriedky za účelom zabránenia vzniku panického konania a zodpovedného rozvrhnutia síl a prostriedkov pri výkone záchranných prác.
3. Správcovia vodných tokov, ciest a komunikácii, odvodňovacích rigolov a priepustov zanedbávajú svoje zákonné povinnosti pri ich údržbe, t.j. čistenie, odstraňovanie naplavením, výrub drevín, odstraňovanie prekážok vo vodnom toku. Na základe týchto skutočností dochádza k vybrežovaniu vody do verejných priestranstiev, dochádza k povodňovým situáciám a k ohrozeniu života, zdravia a majetku obyvateľov a kultúrnych pamiatok. V budúcnosti je potrebné po ukončení povodňovej situácie zabezpečiť povodňové prehliadky nielen na vodných tokoch, ale aj v odvodňovacích rigoloch a zabezpečiť ich pravidelnú údržbu.
4. Vykonať prehĺbenie a vyčistenie všetkých korýt vodných tokov, nakoľko opakovane dochádza k ich vybrežovaniu z dôvodu malej kapacity korýt. Aj následkom zanedbania týchto povinností dochádza k zaplavovaniu územia a tým aj k ohrozeniu života, zdravia a majetku.
5. Predpovedné informácie o množstve zrážok, možnosti vzniku povodne, množstve prítoku do vodných nádrží, prietoky vodných tokov v prípade ohrozenia podávať aktuálne, aktualizovať ich nielen na krízových štáboch a nielen na internetovej stránke. K podávaniu informácií využívať všetky informačné prostriedky.
Záver
V desiatich mestských častiach z celkového počtu dvadsaťdva došlo v priebehu povodňových aktivít k vážnym ohrozeniam obyvateľstva. Našťastie má mesto Košice vybudovaný dostatočný systém Síl a prostriedkov technickej podpory krízového riadenia v meste a v spolupráci s profesijnými záchranárskymi zložkami sa podarilo mesto uchrániť.
Voda alebo zosuvy pôdy zničili v uplynulých mesiacoch desiatky domov, ktoré museli ich obyvatelia dobrovoľne – nedobrovoľne opustiť. Keďže evakuovaní obyvatelia si v prvom rade zachraňovali holé životy, v ich príbytkoch ostali mnohé cenné veci. Našťastie mali ľudia zľutovanie a nekonali sa žiadne pokusy o vykradnutie opustených domov.
Vzniknutá povodňová situácia na území mesta Košice svojim rozsahom a veľkosťou spôsobila rozsiahle škody, ktoré sa ešte aj v súčasnej dobe odstraňujú a dokončujú. Najväčšiu škodou bola zničená komunikácia Kostolianska cesta, ktorá sa stále opravuje a dáva do pôvodného stavu. Táto cesta je momentálne prejazdná len pre autá do 3,5 tony, pretože počas povodňovej aktivity bola z jednej strany podmytá rozvodneným Hornádom a z druhej sa postupne zasypávala zeminou a skalami, ktoré sa v dôsledku zosuvu pôdy postupne uvoľňovali.
Predbežný odhad výšky škôd spôsobených na majetku mesta, obyvateľov a právnických osôb činí cca 8 409 000 € a predbežný odhad nákladov vynaložených na výkon záchranných prác doteraz predstavuje cca 300 000 €.
Primátor mesta Košice strávil s obyvateľmi ohrozených lokalít mesta pri budovaní hrádzí takmer 36 hodín, pričom bol svedkom veľkej obetavosti a solidarity.
Treba podotknúť, že bez pomoci všetkých profesionálnych záchranárskych zložiek (hasiči, civilná ochrana mesta, mestská polícia), Spoločnosti U. S. Steel, s.r.o., ale aj členov Košickej kynologickej záchranárskej brigády, ktorí sa ochotne pridali pri poskytovaní pomoci, by sa nám mesto asi ťažko podarilo uchrániť. Preto im patrí veľké ĎAKUJEM. Samozrejme, veľký obdiv patrí i dobrovoľníkom, ktorí ochotne obetovali svoj čas a energiu a v ohrozených lokalitách pomáhali spevňovať hrádze a monitorovať situáciu, ale i samotným starostom a obyvateľom ohrozených mestských častí. Záchranné práce by sa nezaobišli bez mimoriadnej pomoci mestských podnikov (Mestské lesy, Tepelné hospodárstvo, Dopravný a Bytový podnik mesta Košice, Správa mestskej zelene, Stredisko sociálnej pomoci, Psychosociálne centrum) a partnerskej spoločnosti KOSIT.
V budúcnosti je dôležité udržiavať existujúci systém síl a prostriedkov v činnosti a postupne ho zdokonaľovať.
Hlavným prínosom týchto povodňových aktivít bolo overenie, ale aj získanie nových skúseností a zručnosti pri riadiacej činnosti pri výkone záchranných prác a preverenie akcieschopnosti pri riešení rôznych mimoriadnych udalostí.
Čím je vyššia pripravenosť rôznych záchranných zložiek, tým rýchlejšie a kvalitnejšie vedia reagovať, čo vytvára podmienky pre účinnú záchranu života, zdravia a majetku.
Povodňová a mimoriadna situácia na území mesta Košice
Zoznam noviniek:
| ||
|
